Radovan Kavicky's Blog

Links for 2009-11-10 [del.icio.us]

2009-11-11T00:00:00-08:00

Links for 2009-11-06 [del.icio.us]

2009-11-07T00:00:00-08:00

The Commission publishes a report on the economic crisis in Europe

neprepusteni.sk

2009-11-06T15:18:00.006+01:00

No, tak to vážne vyzerá tak, že ma neprepustia. Teda aspoň tak mi to vyšlo v teste na tejto stránke.

Neveríte? Aha ho:

Celkom zaujímavá záležitosť, otestovať sa nakoľko je stabilné vaše pracovné miesto počas krízy.
Testové otázky pripravila známa konzultačná spoločnosť no, pravdupovediac, je spochybniteľné
nakoľko sú relevantné k diskusii o udržateľnosti pracovných pozícii počas recesie. Každopádne výsledky to dáva ozaj zaujímavé. 100%nú úspešnos ť (najvyššiu pravdepodobnosť, že ma neprepustia) som dosiahol až na ôsmy pokus.

Inak, test súvisí s portálom Joblife a taktiež možnosťou zapojiť sa do súťaže o 33 online kurzov na viacerých prestížnych školách (Oxford, Cambridge, či Harvard). Viac info tu a tu.

Na Facebooku som taktiež našiel group, ktorá s touto kampaňou evidentne súvisí a môžete sa do nej pridať tu.

Tak, good luck, držím palce, nech ani vás počas krízy neprepustia. A ak aj áno, vždy môžete ísť študovať (ak aj nie v SR, urobiť si trebars aj taký kurz na zahraničnej univerzite ako ponúkajú).

Links for 2009-11-05 [del.icio.us]

2009-11-06T00:00:00-08:00

Links for 2009-11-04 [del.icio.us]

2009-11-05T00:00:00-08:00

4034-09, Demographic Yearbook of the Districts of the Czech Republic , Contents | ČSÚ

Links for 2009-11-03 [del.icio.us]

2009-11-04T00:00:00-08:00

PBS - Empires Series

Áno prosím a čo s tým?

2009-11-03T13:41:00.003+01:00

Aukcie na internete

2009-10-26T15:08:00.006+01:00

Pri bližšom pohľade na slovenský internet človek zistí, že možností ako niečo predať/kúpiť prostredníctvom internetu je hneď niekoľko. Ako je to však s kvalitou služieb v tejto oblasti?
Ktoré z týchto možností sú najviac účinné?

Vyskúšal som toho v tejto oblasti už viacero stránok a predovšetkým eBay je v tomto smere skutočne najlepší široko ďaleko. Problém a dôvod, prečo nie je táto služba v slovenských končinách zatiaľ natoľko populárna je v tom, že chýba lokalizácia a väčšina ľudí zatiaľ nerada používa na platby napríklad PayPal najmä po tom, čo sa rozšírila informácia (pravdivá), že ide o pomerne ľahko napadnuteľný a málo zabezpečený systém. Tohoto sú si samozrejme vedomé aj firmy a vzniklo viacero internetových projektov založených na tom, že užívateľom ponúkajú možnosť predať/kúpiť tovar na svojich stránkach. Najlepšie skúsenosti som zatiaľ mal s touto stránkou .

Táto platforma sa volá Aukro, v Poľsku známa aj ako Allegro. Jedná sa o veľmi úspešný model vo viacerých krajinách CEE (okrem Poľska aj v Čechách, Ukrajine, či Rusku). Na Slovensku funguje tento portál, resp. presnejšie povedané aukčná platforma či aukčná on-line spoločnosť od roku 2007. Obrovský nárast v počte užívateľov bol zaznamenaný najmä za posledný rok, ako aj Aukro uvádza na svojich stránkach. Je to však skutočne tak? Ide o skutočne o plnohodnotný a lokálny eBay? Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že áno.

Na interente som túto stránku objavil a začal používať síce len nedávno, resp. tento rok, ale prekonalo to moje očakávania. Ide skutočne o skvelý a jednoduchý systém. O podobnom, user-friendly spôsobe predaja pre bežného užívateľa si môžu ostatné portály nechať len zdať...
Celkový počet zorganizovaných dražieb sa blíži k číslu 2 mil., a aj toto číslo samotné je dôkazom toho, že to celé úspešne funguje a predovšetkým, že viacerí užívatelia sú spokojní a odporúčajú tento systém svojim známym.

S týmto sa spája aj možnosť stať sa takzvanými Partnermi portálu pre užívateľov ktorí sú spokojní so službami portálu a to takým spôsobom, že na svojich stránkach umiestnia banner, vyhľadávací panel, alebo textový odkaz smerujúci na ich stránku. Každý kto tak spraví môže získať ako Partner portálu odmenu a to v tom prípade, že sa buď zaregistruje (vtedy je to 3 eurá/za každého nového registrovaného užívateľa), alebo si účet plne aktivuje na obchodovanie (kódom ktorý dostane poštou). V druhom prípade je odmena za každého nového takto získaného užívateľa 4 eurá. A každý z nich sa taktiež môže sám stať Partnerom portálu (ak je registrovaný a má aktívny účet). Skvelý nápad podľa mňa, lebo užívatelia tak šíria dobré meno portálu, ktorý využívajú na výhodné obchodovanie a ešte sú za to odmenení! Viac informácii nájdete tu.
Čo sa mňa týka, skúšal som nakupovať, ale aj predávať predovšetkým knihy okrem iného aj preto, že antikvariátov v Bratislave nie je zasa až tak mnoho a práve na internete sa dajú niektoré ozaj vzácne kúsky získať ozaj za zlomok ceny (okolo 30% z pôvodnej). Z viacerých platforiem mi najviac vyhovovalo práve Aukro.

V neposlednom rade aj pre bezpečnosť! Samotný systém umožňuje spätnú kontrolu a hodnotenie ľudí, ktorí tovar ponúkajú. Po rozkliknutí mena, resp. nicku predávajúceho si možete pozrieť jeho profil, kde ho ostatní užívatelia ohodnotili nakoľko je spoľahlivý a akú sú ich skúseností s tovarom ktorý ponúkal.

Nech sa už rozhodnete pre ktorúkoľvek z platforiem na obchodovanie ktoré sú dostupné na Slovensku, Aukro je voľbou, ktorú sa vyplatí aj časovo. Registrácia je veľmi rýchla a prakticky do pár minút môžete obchodovať, pričom okrem štandardného účtu si môžete vytvoriť aj ten firemný.

Aukcie na internete rozhodne majú budúcnosť a poskytujú viacero výhod, ktoré tu dosiaľ nikto neponúkal. Vyskúšajte si to sami, skúsenosť je to ozaj skvelá.

Links for 2009-11-02 [del.icio.us]

2009-11-03T00:00:00-08:00

Free Movies Online: Where to Watch Them | Open Culture

Links for 2009-10-30 [del.icio.us]

2009-10-31T00:00:00-07:00

FT.com / Soros lectures

Presne tak!

2009-10-06T16:07:00.002+02:00

"Pocit, že my sme si niečo uchovali napriek niečomu či niekomu, je archaický. Dnes už neobstojí. My sme si neuchovali niečo, čo sme mali na začiatku a potom prišli zlí Maďari, Turci, Nemci, Rusi, Židia... pred ktorými sme s nasadením vlastných životov doniesli do tejto doby čosi, čo teraz ponúkame našim deťom, aby sa mali čo učiť. Nie my sme to vytvárali, ale sme to prijímali, dokonca dostávali. Keby sa urobil nejaký virtuálny röntgen, čo je "naše", možno by sme so zahanbením zistili, že je toho sotva pár percent. Ale to nesvedčí o našej malosti, lež veľkosti, lebo veľký národ dokáže prijímať. Malé národy dokážu iba odmietať, až ich vlastná malosť vyplieni. Keby sme dnes podrobili analýze slovenčinu, nájdeme v nej množstvo anglických, nemeckých, maďarských, latinských... výrazov. Nie je našou zásluhou ani to, že sme sa uchovali ako národ. No aká je to zásluha, že sme Slováci? Keby sme sa narodili iným matkám v inom jazykovom prostredí, tak by sme boli rovnako hrdí na to, že sme Španieli, Indovia, alebo Eskimáci. Byť príslušníkom nejakého národa nie je nijaká hodnota. Sme skompilovaní z mnohých elementov a nikto z nás nevie, kto bol napríklad náš 30. predok - aký to bol človek, akej rasy a národnosti. V každom Slovákovi je zaiste niečo z Maďara, Mongola, Tatára, starého Kelta, zo Škandinávca, aj z južana - každý je namiešaný mnohonásobným spôsobom. Preto sú smiešne čistky - kto z nás je pravý a najväčší Slovák."

Daniel Hevier, september 2009

Manhattanhenge - Laughing Squid Links

2009-09-30T09:33:00.001+02:00

via lslinks.laughingsquid.com

Posted via web from Radovan's notes aggregator

"15 rokov po" - Absolútne úžasný rozhovor Štefana Hríba s Fedorom Gálom

2009-09-03T12:32:00.011+02:00

Absolútne úžasný rozhovor Štefana Hríba s Fedorom Gálom o ktorý som sa s Vami proste musel podeliť.

Rozpad Československa: príčiny, problémy, dôsledky - osobné reflexie.

Podobnosť, ale aj pretrvávajúce rozdiely Českej a Slovenskej republiky po rokoch.

Originál nájdete tu: http://www.youtube.com/user/fedorgal

http://www.youtube.com/watch?v=VlCRyCfmTtA&feature=channel_page

Názory na Ficovu vládu a obzvlášť skvelý je koniec tejto časti rozhovoru, lebo je tam krásne vysvetlený "konzervativizmus" Slovákov...

Originál nájdete tu: http://www.youtube.com/user/fedorgal

http://www.youtube.com/watch?v=4r7ZQqWr_FU&feature=channel_page

Politická kultúra a zodpovednosť ľudí. Hranice a chyby. Otázka slobody.

Originál nájdete tu: http://www.youtube.com/user/fedorgal

http://www.youtube.com/watch?v=se2WLtb6oJE&feature=channel_page

Citát na dnes #3

2009-09-02T11:14:00.001+02:00

"I think people make a huge mistake by denying tradition. Everything lasting around you is based on tradition, whether it’s architecture, pottery or whatever. The idea of inventing something original is pointless, and it’s often unattainable. Being original either happens or it doesn’t. That’s why groups who spend a lot of time when they are young playing cover songs (by other artists) are so powerful. You have to learn what you’re doing first, before you can invent something of your own."

Jacob Dylan (via)

Konečne americký ekonóm s ktorým je možné sa takmer úplne stotožniť. Dámy a páni, Peter Schiff.

2009-09-02T10:22:00.005+02:00

Tak tento pán, mi hovorí z duše.

Tu je jeho rozhovor v Trende a tiež v Time začiatkom tohto roka.
Námatkovo z textu vyberám pár ozaj skvelých vyjadrení:

Všetci sa vám vtedy posmievali tvrdiac, že ekonomika nikdy nebola v lepšej kondícii. Smejete sa teraz vy im?

Ľudia, ktorí sa mi vtedy smiali, sa posmievajú dodnes. Stále nechápu, čo sa to deje. Stále nerozumejú, o čom táto kríza je.

Tak o čom podľa vás je?

Je to predovšetkým dôsledok dlhých rokov nekompetentnej menovej a rozpočtovej politiky. Ktorá nabádala amerických občanov, aby nezodpovedne míňali peniaze na spotrebné tovary za cenu obrovského zadlžovania. Ktorá vycvičila Wall Street, aby sa venoval viac špekulovaniu a hazardu než legitímnemu investičnému bankovníctvu. Hospodárstvo sa obrátilo na frašku založenú len na spotrebe, ktorej chýbala protiváha v produkcii. Bola len otázka času, kedy sa to vypomstí.

Bol problém v spotrebe?

Spotreba neustále zvyšovala svoj podiel na štruktúre amerického HDP a tvárili sme sa, že je to legitímny spôsob tvorby bohatstva. Pozrite sa, ako sa tvorí zisk – v malých a stredných podnikoch polovica príjmov pochádza z finančných operácií. To nie je skutočná tvorba bohatstva, ale dymová clona. Teraz sa celý vzdušný zámok rúca a po veľkej párty prichádza bolestivá opica. A mala prísť už dávno, bola by menej dramatická. Čím dlhšie dovolíte, aby nerovnováha narastala, tým bolestivejší je proces nápravy a návrat do reality. Súčasná kríza nie je skutočný problém, ale liek. Problém bola tá falošná býčia nálada, tie špekulácie a spotreba zamaskované za legitímny zdroj hospodárskeho rastu.

Takže stimulácia spotreby podľa vás asi nie je najlepší recept.

Samozrejme. Vláda tomu nerozumie. Nikto tomu nerozumie. Oni si naozaj myslia, že situáciu vyriešia tým, že opäť naštartujú spotrebu. To sa však nesmie, takto sa dopracujeme až ku krachu. Niektorí ľudia nechápu, že môj súčasný pesimizmus sa netýka aktuálnej krízy ako takej, ale spôsobu, akým sa s ňou vyrovnávajú politici.

Čo sa stane, keď vám budú naďalej dávať dôvody na pesimizmus?

Zmení sa to na naozaj obrovský problém. Uvidíme, koľko ekonomických stimulov a záchranných balíčkov znesieme, kým príde hyperinflácia, dolár ostane bezcenný a Spojené štáty sa zmenia na Zimbabwe. Proces vynárania sa pritom ešte ani nezačal. Neodrážame sa od dna, zatiaľ stále bagrujeme hlbšie a hlbšie.

Čo z toho vyplýva pre zvyšok sveta?

Záleží na tom, čo zvyšok sveta urobí. Ak bude zvyšok sveta ďalej považovať Ameriku za jediný kľúč ku globálnemu rastu, potom bude zvyšok sveta trpieť. Pozrite sa, počas Obamovej vlády si Spojené štáty mienia požičať desať alebo dvadsať biliónov dolárov. Ak nám ich svet požičia, vyjde ho to draho. Keď celý svet poskytne svoje voľné peniaze americkej vláde a cez ňu americkému spotrebiteľovi, ohrozí to hospodársky rast po celom svete a v konečnom dôsledku vyvolá globálny úverový kolaps.

Prečo?

Problém je v tom, že to nebudú skutočné pôžičky, ale dary. My nikdy nebudeme schopní tie peniaze splatiť. Nikdy. Ak zvyšok sveta len tak daruje americkým občanom desať, dvadsať alebo viac biliónov dolárov, môže ho to priviesť na mizinu. Ak nám svet tieto peniaze odmietne požičať alebo, lepšie povedané, dať, Amerika sa bude musieť zariadiť inak.

Vyššie úrokové sadzby?

Áno, potrebujeme oveľa vyššie úrokové sadzby. Musia sa výrazne znížiť výdavky. Alebo si vykoledujeme hyperinfláciu. No v každom prípade to bude náš problém, nie globálny. Zvyšok sveta by mal zostať bokom a nechať nás, aby sme sa naučili plávať bez pomoci.

Medzi socialistami je populárne tvrdenie, že kríza je dôkaz zlyhania kapitalizmu.

V žiadnom prípade. Socialisti budú vždy tvrdiť takéto veci. Viete, oni vlastne vždy nakazia kapitalizmus socializmom. Pritom práve socializmus je príčina problémov, hoci socialisti budú hovoriť, že príčina je priveľa kapitalizmu a že riešením je viac socializmu. A čím viac prvkov socializmu vnášajú do ekonomiky, tým horšie – a tým viac tvrdia, že je to chyba kapitalizmu. Takéto krízy by nevznikali, keby sa vláda nemiešala do voľného trhu.

Potom sú tu tézy o chamtivosti.

Ľudia sú vždy chamtiví. Počúvame, že za to môžu chamtivci z Wall Streetu, chamtiví realitní makléri, chamtiví spotrebitelia... No položme si otázku – prečo začali byť chamtiví všetci naraz? Prečo neboli takí chamtiví pred desiatimi, dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi? Čo sa zmenilo? Zmenila sa menová politika. Zmenilo sa to, že sa tu začali rozdávať peniaze za jednopercentný úrok. Spôsobil to štát a ten istý štát sa teraz snaží z krízy vyťažiť a ešte viac si posilniť vplyv. Oni ničia naše hospodárstvo a my ich odmeňujeme tým, že im dávame väčšiu moc, s ktorou môžu narobiť ešte väčšie škody.

A prikladám aj pár videí:

A toto obzvlášť stojí za pozretie:

Jeho YouTube Chanell je tu, neoficiálny tu a Twitter tu.
Za inšpiráciu k tomuto postu ďakujem Martinovi.

Je akonómia vedou? (alias WTF od Alvina Rotha)

2009-09-02T10:01:00.005+02:00

What follows is an unpublished letter to the Economist, responding to their negative conclusion to the above question...:-)

Editor
The Economist

Sir:

In "News from the lab" (May 8, 1999 ) it is flattering to read that Kagel and Roth ( Handbook of Experimental Economics) is "the indispensable reference" on experimental economics. But it is distressing to read that because "...unlike physics, economics yields no natural laws or universal constants" it follows that "...with or without experiments, economics is not and never can be a proper science." By this definition, astronomy, geology, biology, perhaps parts of physics itself, and certainly psychology must not be proper sciences either.

Rather than quibbling about definitions, it may help to consider how laboratory experiments complement other kinds of investigation in economics, as they do in those other sciences. Let me give an example.

One strategy for looking at field data (as opposed to laboratory data) is to search out "natural experiments," namely comparable sets of observations that differ in only one critical factor. The benefit of using field data is that we are directly studying markets and behavior we are interested in, but the disadvantage is that in natural markets we can seldom find comparisons that permit sharp tests of economic theory.

In a 1990 paper (in the informatively named journal, Science) I studied such a natural experiment, involving the markets for new physicians in different regions of the U.K. in the 1970's. The markets in Edinburgh and Cardiff succeeded while those in Newcastle and Birmingham failed, in ways that can be explained by how these markets were organized. But as will be apparent to readers of the Economist, there are other differences than market organization between Edinburgh and Cardiff on the one hand and Newcastle and Birmingham on the other. So, how are we to know that the difference in market organization, and not those other differences, accounts for the success and failure of the markets?

One way to approach this question is with a laboratory experiment. In a paper in the Quarterly Journal of Economics, John Kagel and I report such an experiment, in which we study small, artificial markets that differ only in whether they are organized as in Edinburgh and Cardiff or as in Newcastle and Birmingham. Unlike in those naturally occurring markets, the market organization is the only difference between our laboratory markets. And our laboratory results reproduce, on a smaller scale and despite far smaller incentives, the results we see in the natural markets. So the experiments show that the differences in market organization by themselves can have the predicted consequences.

Does this "prove" to a mathematical certainty that the different market organizations are the cause of the differences observed in the natural markets? Of course not. Does it provide powerful additional evidence in favor of that hypothesis? Of course it does.

Alvin E. Roth

References cited:

· Roth, A.E. "New Physicians: A Natural Experiment in Market Organization," Science, 250, 1990, 1524-1528.

· Kagel, John H. and A.E. Roth, "The dynamics of reorganization in matching markets: A laboratory experiment motivated by a natural experiment," Quarterly Journal of Economics, February, 2000, 201-235.

· The Handbook of Experimental Economics, John H. Kagel and Alvin E. Roth, editors, Princeton University Press, 1995. Paperback edition, Fall 1997.

via (here)

Aký otec taký syn (dúfajme)

2009-08-28T14:49:00.001+02:00

Ďalší nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu na EU v Bratislave!

2009-08-20T14:58:00.003+02:00

Ekonomická univerzita v Bratislave, Virtual Scientific Laboratories a Nadácia Tatra banky Vás pozývajú na prednášku nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2004, profesora Edwarda C. Prescotta na tému Ekonomická integrácia suverénnych štátov a ich rozvoj.

22. septembra (utorok) o 14.00 h v aule EU.

Prednáška sa uskutoční v anglickom jazyku (simultánne tlmočenie).

V rámci návštevy profesora Edwarda C. Prescotta pripravujeme aj seminár Makroekonómia a reálne obchodné cykly.

22. septembra 2009 o 16.00 h v aule EU (vstup na pozvánky).

Profesor Edward C. Prescott získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2004 spolu so svojím kolegom Finnom E. Kydlandom za prínos k výskumu makroekonomickej dynamiky v oblasti časovej konzistentnosti ekonomických politík a hnacích síl obchodných cyklov.

Profesor Edward C. Prescott pôsobí ako senior poradca vo Federálnej rezervnej banke v Minneapolise a na Arizonskej štátnej univerzite.

Návštevu profesora Edwarda C. Prescotta podporila Nadácia Tatra banky v rámci programu Osobnosti osobne.

Viac info tu, tu a tu.

Nádhera!

2009-08-12T11:30:00.003+02:00

White Box from makoto yabuki on Vimeo.

Thanks Feri!

Silná vec... žiaden determinizmus, všetko riadi on!

2009-08-06T14:40:00.005+02:00

Lekcia z logiky

2009-08-04T15:06:00.004+02:00

CROWD:  A witch!  A witch!  A witch!  We've got a witch!  A witch!
VILLAGER #1:  We have found a witch, might we burn her?
CROWD:  Burn her!  Burn!
BEDEMIR:  How do you know she is a witch?
VILLAGER #2:  She looks like one.
BEDEMIR:  Bring her forward.
WITCH:  I'm not a witch.  I'm not a witch.
BEDEMIR:  But you are dressed as one.
WITCH:  They dressed me up like this.
CROWD:  No, we didn't... no.
WITCH:  And this isn't my nose, it's a false one.
BEDEMIR:  Well?
VILLAGER #1:  Well, we did do the nose.
BEDEMIR:  The nose?
VILLAGER #1:  And the hat -- but she is a witch!
CROWD:  Burn her!  Witch!  Witch!  Burn her!
BEDEMIR:  Did you dress her up like this?
CROWD:  No, no... no ... yes.  Yes, yes, a bit, a bit.
VILLAGER #1:  She has got a wart.
BEDEMIR:  What makes you think she is a witch?
VILLAGER #3:  Well, she turned me into a newt.
BEDEMIR:  A newt?
VILLAGER #3:  I got better.
VILLAGER #2:  Burn her anyway!
CROWD:  Burn!  Burn her!
BEDEMIR:  Quiet, quiet.  Quiet!  There are ways of telling whether she is a witch.
CROWD:  Are there?  What are they?
BEDEMIR:  Tell me, what do you do with witches?
VILLAGER #2:  Burn!
CROWD:  Burn, burn them up!
BEDEMIR:  And what do you burn apart from witches?
VILLAGER #1:  More witches!
VILLAGER #2:  Wood!
BEDEMIR:  So, why do witches burn?
VILLAGER #3:  B--... 'cause they're made of wood...?
BEDEMIR:  Good!
CROWD:  Oh yeah, yeah...
BEDEMIR:  So, how do we tell whether she is made of wood?
VILLAGER #1:  Build a bridge out of her.
BEDEMIR:  Aah, but can you not also build bridges out of stone?
VILLAGER #2:  Oh, yeah.
BEDEMIR:  Does wood sink in water?
VILLAGER #1:  No, no.
VILLAGER #2:  It floats!  It floats!
VILLAGER #1:  Throw her into the pond!
CROWD:  The pond!
BEDEMIR:  What also floats in water?
VILLAGER #1:  Bread!
VILLAGER #2:  Apples!
VILLAGER #3:  Very small rocks!
VILLAGER #1:  Cider!
VILLAGER #2:  Great gravy!
VILLAGER #1:  Cherries!
VILLAGER #2:  Mud!
VILLAGER #3:  Churches -- churches!
VILLAGER #2:  Lead -- lead!
ARTHUR:  A duck.
CROWD:  Oooh.
BEDEMIR:  Exactly!  So, logically...,
VILLAGER #1:  If... she.. weighs the same as a duck, she's made of wood.
BEDEMIR:  And therefore--?
VILLAGER #1:  A witch!
CROWD:  A witch!
BEDEMIR:  We shall use my larger scales!
BEDEMIR:  Right, remove the supports!
CROWD:  A witch!  A witch!
WITCH:  It's a fair cop.
CROWD:  Burn her!  Burn!

via Monty Python (sacred-texts)

Music Painting

2009-07-28T12:18:00.003+02:00

Music Painting by JUL & MAT from JUL & MAT on Vimeo.

Ďalší z mojich najobľúbenejších albumov [Bob Dylan - Infields (1983)]

2009-07-23T11:03:00.006+02:00

Cool Pics No. 1

2009-07-21T14:11:00.003+02:00

Citát na dnes #2

2009-07-21T13:49:00.002+02:00

"Whoever knows he is deep, strives for clarity; whoever would like to
appear deep to the crowd, strives for obscurity. For the crowd considers
anything deep if only it cannot see to the bottom: the crowd is so timid and
afraid of going into the water."
Friedrich Nietzsche

קבלה, Qabbalah, Qabala, Kabbalah, Kabala

2009-07-21T11:26:00.025+02:00

Dôvody, prečo som sa rozhodol spracovať túto tému sú dva. Za prvé, vyrovnať sa, aspoň čiastočne, s vlastnou minulosťou a za druhé sprostrekovať informácie o tomto, menej známom myšlienkovom smere vrámci židovstva, ktoré je tak trocha zahalené závojom tajomna, čo spôsobuje časté dezinterpretácie. Zároveň upozorňujem, že antisemitské komentáre ala Mordechaj Kapusta budem ihneď mazať. Ale inak prajem príjemné čítanie.

Hľadanie odpovedí aj na otázky, ktoré prináša kabala, viedlo v mojom prípade k odmietnutiu viery ako takej. To tu však riešiť nebudem, verím, že to bude pre vás zaujímavé, pútavé čítanie, ktoré vo vás vyvolá potrebu pýtať sa mnoho, možno, nových otázok, na ktoré si však už po prečítaní a naštudovaní musíte hľadať sami. Pri odkazoch sa odvolávam na primárne dokumenty a mnohé ďalšie, vysvetľujúce učenie kabaly, ktoré som získal prevažne z Bnei Baruch. Uploadol som to všetko pre vás na Scribd, kde si ich môžete bez problémov stiahnuť. So, enjoy.

Ako prvé treba objasniť, čo to vlastne kabala je. U mnohých tých, ktorí majú len základné informácie, stále prevláda predstava, že kabala je jedna ucelená kniha, ktorú nájdete v knižnici, kúpite v knihkupectve, či objednáte cez Amazon na dobierku. Nie, omyl. Pravda je taká, že ide o súbor kníh z ktorých na väčšinu odkazujem aj v tomto článku.

Rabbi Shimon Bar-Yochai (Rashbi) - The Book of Zohar

Židovské náboženstvo, to nie len racionalizmus a jeho velikáni ako Maimonides či Filon Alexandrijský.
Židovská náuka v sebe už od počiatkov zahŕňa aj iracionálnu zložku, ktorá v mnohých obdobiach prevládala a pretrvala až do dnešných dní. Tieto iracionálne, mystické korene zahŕňajú už samotné uctievanie Jahveho. Okrem písaného zákona vo forme Pentateuchu, teda päť kníh Mojžíšových aj Ústny zákon (z ktorého sa vyvinul Talmud). Táto viera mystikov viedla k presvedčeniu, že existuje súhrn neobyčajných znalostí o Bohu, predávaných tajne, ústnym podaním. V Talmude slovo kabala znamená „prijaté učenie“, resp. „tradícia“, teda neskoršie časti Biblie, ktoré nasledovali po Pentateuchu a ústnej náuke. Postupne sa však pod týmto termínom začalo chápať ezoterické učenie, ktoré určitej privilegovanej skupine ľudí otvorí dvere k priamej komunikácii s Jahvem a k získaniu vedomostí o ňom neracionálnymi prostriedkami. V kapitole 8, knihy prísloví a v kapitole 28 knihy Jóbovej sa pojednáva na základe metafor a analógii o múdrosti ako o tvorivej sile, ktorá je kľúčom k Bohu a vesmíru. Mysticizmus sa teda nachádza priamo v Biblii. Naviac je tu samotný Talmud, ktorý v počiatkoch tiež absorboval mnoho ezoterických vplyvov (napríklad gnosticizmus či Merkaba).

Rabbi Nehunia ben haKana - Sepher Ha-Bahir (The Book of Illumination)

Židovský mysticizmus vychádza z mnohých prameňov. Ak spomeniem len niektorých autorov, ktorí ho formovali v počiatkoch (približne 11. storočie, Španielsko), je to predovšetkým Solomon ibn Gabriol, Bahya ben Asher, Jehuda ha-Levi, rabi Moše ben Nachman (Ramban, Nachmanides) a hlavným miestom rozvoja kabaly bolo Španielsko, kde sa dokonca kabala stala súčasťou ortodoxnej židovskej náuky. Ale nie všade.

Kabala sa stala cieľom útoku takmer všetkých racionalistov vrámci židovstva aj preto, že zavádzala gnostické koncepcie, ktoré boli v príkrom rozpore s monoteizmom Pentateuchu. Dokonca ak sa vrátime ešte o trinásť storočí skôr nájdeme tu podobný spor, lebo aj Ježiš bol z tohto pohľadu vlastne mystik a nebezpečný heretik, ktorý vytvoril sektu na okraji židovstva a snažil sa reformovať tradíciu Pentateuchu, teda písaného zákona. To, či bol úspešný posúďte sami, jeho nasledovníci dobili Rím, vytvorili si vlastný vplyvný, hoci mestský štát, no na vývoj židovstva mal zanedbateľný vplyv. No, ale späť ku kabale. Všeobecne sa za zakladateľa považuje španielsky kabalista Moše ben Šem Tov z Leonu, ktorý v 13. storočí vytvoril prvý ucelený spis o mystickom učení kabaly pod názvom Kniha Zohar (Sefer-ha-Zohar). Je to ten prvý shareovaný dokument, ktorý som sem dal. Tento spis, kniha ak chcete, nabúrava židovský monoteizmus natoľko, že ju mnohí najmä ortodoxní Židia považujú za rúhanie sa toho najhrubšieho zrna, zavádza totiž panteizmus, teda predstavu, že Boh (Jehova) je vo všetkom a všetko je zjednotené v ňom, ktorá neoddeluje stvoriteľa od stvoreného. Ďalšou kľúčovou knihou je Sefer Yetzirah, ktorá sa prisudzuje samotnému Abrahámovi.

Známi "kabalisti" (resp. lepšie by bolo povedať študenti kabaly): Baruch Spinoza, Johannes Kepler, Shakespeare, Keats, Jung, Galileo, Blake, Newton a Einstein.

Tak, zhruba toľko som chcel povedať a uviesť taký krátky exkurz do histórie kabaly.
Kto by si však myslel, že učenie kabaly je mŕtve a hoci po stáročia dodnes pretrváva súčasnému svetu nemá čo povedať, je na omyle. Stále prekvitá a jeho predstavitelia sa vyjadrujú sa k výsostne aktuálnym témam ako napríklad prebiehajúca finančná kríza (vrelo odporúčam, ak máte odpor k historickým textom, prečítať aspoň túto knižku od Michaela Laitmana):

Rav Michael Laitman - Bail Yourself Out

Kopec venovaného času a kúsok papiera na oplátku

2009-07-16T11:56:00.005+02:00

Nick Cave trocha inak...

2009-07-15T12:09:00.000+02:00

Prečo trhy zlyhávajú? Môže nám behaviorálna ekonómia pomôcť v pátraní po príčinách kríz?

2009-07-14T09:59:00.011+02:00

Finančný trh nesmeruje k rovnováhe, dokáže však vlastné výkyvy krátkodobo korigovať. Jednotlivec často zlyháva pri rozhodovaní o efektívnom využití vzácnych zdrojov, no v priemere je toto zlyhávanie najvýraznejšie vtedy, ak sa dá ovplyvniť prevládajúcou náladou na trhu. Tak zhruba do týchto viet by sa dal zostručniť obsah toho, čo bude predmetom nasledujúcich riadkov.

Ústrednou postavou ekonómie a osobou okolo ktorej sa všetko točí je jednotlivec a jeho ekonomické rozhodnutia. Prevláda predstava, že človek sa pri rozhodovaní správa racionálne, vyhodnocuje všetky dostupné informácie a z možných rozhodnutí sa prikloní k tomu, ktoré podľa objektívnych kritérií možno označiť ako optimálne. Už stáročia sa v ekonómií skloňujú slová ako efektivita, rovnováha, maximalizácia a podobne. Všetky modely rovnováhy vychádzajú z predpokladu, resp. predstavy, že človek predsa nie je “hlúpy”, že nezlyháva v prípadoch, keď sa má rozhodnúť ako použije zdroje, ktoré má k dispozícii. Táto predstava viedla dokonca k tomu, že prevládol názor, podľa ktorého možno pomocou zjednodušení veľmi efektívne vysvetliť aj motiváciu jednotlivca. Človeka začali ekonómovia vnímať mechanicky, ako neomylný stroj, “homo economicus” a všetko, čo do tejto predstavy nezapadalo vnímali ako odchýlky od “racionality”. Odtiaľ bol už len krok formalizácii pravidiel a postupov skúmania. Potrebný bol len aparát na skúmanie a ten poskytla matematika a štatistika. Začala sa éra matematizácie ekonómie, pretože prevládla predstava, že ekonómia je exaktnou vedou, rovnako ako napríklad matematika, či iné prírodné vedy. Jednotlivec je istou, presne definovanou a popísanou entitou (napr. krivkou a pod.), ktorú môžeme poznať a predpovedať jej správanie, agregovať s ostatnými a vysvetlovať tak ekonomické rozhodovanie celých skupín ľudí.

Všetko to do seba krásne zapadá, až na jednu drobnú maličkosť, nezodpovedá to pozorovanej realite, ktorá má byť predmetom skúmania. Samotná predstava absolútnej racionality nie je racionálna.

Tak ako sme si povedali, ústrednou postavou ekonómie je človek a hoci to nie je príjemné, musíme si aj po toľkých rokoch skúmania priznať, že stále vieme veľmi málo o tom ako a prečo sa rozhoduje tak, ako sa rozhoduje. Človek je stále “čiernou skrinkou” a nič na tom nemení ani fakt, že sa už pomerne dlho túto skutočnosť vedome potláčame. Naučili sme sa skvelo popisovať a zjednodušovať, ale vysvetľujeme stále rovnako málo ako kedykoľvek predtým.

Psychológia ako veda spája viaceré aspekty už existujúcich ekonomických teórií a je ich integrálnou súčasťou už od počiatkov. To, čo bolo zanedbané, je skúmanie samotného jednotlivca v rozhodovacích situáciách, popis tohto rozhodovania, uvedomenie si systematických odchýlok od racionality a pátranie po príčinách tohto zlyhávania. Dôsledok zanedbávania práve týchto psychologických aspektov pri rozhodovaní je napríklad aj prebiehajúca kríza, ale, ako tvrdíme, všetky minulé. Behaviorálna ekonómia je čoraz uznávanejší prístup k vysvetleniu správania ekonomických subjektov na trhu, spájajúci psychológiu a ekonómiu a ktorý nám dáva, ako jeden z mála, odpoveď na základnú otázku: Prečo? (Napríklad prečo sa pri ekonomických rozhodnutiach správa tak, ako sa správa a prečo zlyháva.)

Aj behaviorálna ekonómia, podobne ako tradičné teórie, sa zaoberá racionalitou, ale takpovediac z druhej strany. Teda tým, kedy a za akých okolností zlyháva. Kladie si mnohé nové otázky a dostáva prekvapivé odpovede, vysvetľuje, popisuje, no nielen teoretizuje, testuje v praxi predpoklady na reálnych ľuďoch, dátach.

Ako vôbec behaviorálna ekonómia vznikla?
Zaujímavé je určite spomenúť aj to, že už Adam Smith pokladal štúdium ľudskej psychológie za veľmi potrebné pre vysvetlenie ekonomických rozhodnutí. Táto časť diela však upadla do zabudnutia a následné roky sa ekonómia inšpirovala predovšetkým prírodnými vedami. Neoklasici vytvorili koncept „homo economicus“ a teóriu takmer úplne ovládli predstavy o neomylnosti, maximalizácii užitočnosti a tendencii k rovnováhe. Pár jedincov, ekonómov, ktorí pripúšťali, že ekonomické rozhodnutia sú ovplyvnené aj emóciami, sa síce našlo, ale tieto pozorovania a empirické dôkazy boli považované za drobné poruchy, výkyvy od optima, ktoré možno zanedbať. V polovici 20. storočia prevládala predovšetkým mikroekonómia a vrámci nej teória racionálnych očakávaní a teória efektivných trhov. Myšlienky nášho priateľa Reného (Descartes) zvíťazili na plnej čiare. Diferenciálne rovnice, modely, prehlbujúca sa matematizácia ekonómie.

60. roky, Samuelson a opäť predstava efektívnych trhov, ktorá ale netvrdí, že všetci investori sa správajú racionálne. Vraví, že ak sa aj niektorí jedinci na trhu správajú neracionálne, ale každý iným spôsobom (odlišnosť v neracionalite), je to v poriadku a navzájom protichodné efekty sa agregátne vynulujú.

Čo však vtedy keď sa všetci začnú správať rovnako neracionálne? No, vtedy nastanú krízy, bubliny na trhoch a tam už akademici zhodne mlčia a zmôžu sa akurát tak na posväcovanie štátnych zásahov do ekonomiky.

V 60. rokoch sa danou problematikou začína na University of Rochester zaoberať aj prof. Richard Thaler a konštatuje, že: „...vzory správania ľudí sú určované mentálnymi skratkami, ktoré sú vysoko ekonomické a obyčajne aj efektívne, ale majú za následok systematické a predvídateľné chyby...“

Návrat psychológie do ekonómie znamenal, paradoxne, práve veľký rozmach neoklasickej ekonómie a modelov rovnováh. Avšak čím širšie sa tieto modely aplikovali, tým viac sa ukazovalo, že nedokážu vysvetliť všetky formy správania ľudí na trhu. Začali sa vypracovávať modely o spôsoboch rozhodovania za podmienok neistoty a pri ich testovaní sa ukázalo, že skutočné rozhodnutia sa líšia od tých očakávaných. V priebehu týchto rokov sa popri tom všetkom taktiež rozvíjala kognitívna psychológia, ktorá opisovala mozog mechanicky. Ani tieto predstavy o tom, ako myslenie človeka prebieha, sa nepotvrdili.

Odvtedy uplynulo takmer dvadsať rokov než sa začali ekonómovia a psychológovia počúvať. Daniel Kahneman sa na Princetone v roku 1979 stretáva s Richardom Thalerom a Amosom Tverskym. Spolu zakladajú úplne nový smer vedy, behaviorálnu ekonómiu, vtedy nazývanú ešte ako „prospect theory“ (teória nádeje). Prelomovou prácou v tejto oblasti sa stáva známa Prospect theory: An analysis of Decission under Risk. Ďalšie práce nadväzovali na začatú prácu a popri úspechoch a potvrdeniach predpokladov tejto teórie sa vynárali mnohé úplne nové otázky a oblasť skúmania sa neustále rozširovala, čo trvá dodnes. Potvrdenie významu behaviorálnej ekonómie a všeobecné uznanie ako relevantnej teórie nastalo už pomerne skoro od vzniku, v roku 2002 udelením takzvanie „Nobelovej ceny za ekonómiu“ Kahnemanovi (Tversky v roku 1996 zomrel) a integrácia nástrojov psychológie medzi nástroje ekonómie bola zavŕšená.

Názov „behaviorálna ekonómia“ je odvodený od slova „behavior“, teda správanie, ktoré medzi predmetmi výskumu v ekonómii dlho absentovalo. Behaviorálna ekonómia aplikuje výsledky bádania o ľudských kognitívnych a emočných sklonoch pri vysvetľovaní ekonomických rozhodnutí a objasňovaní, ako tieto sklony ovplyvňujú trhové ceny, výnosy a alokáciu zdrojov. Behaviorálne modely integrujú poznatky psychológie (resp. už aj neurovedy) do postupov neoklasickej ekonómie.

Medzi ďalšie témy ktorými sa behaviorálni ekonómovia zaoberajú, sú popri vysvetľovaniu zlyhávania trhov, aj tie, ktoré narúšajú predstavu, že racionálna analýza je základom rozhodnutí a tvrdia, že ide vždy o približné odhady, ktoré sú naviac výrazne ovplyvňované emóciami.

Už Platón písal, že myseľ je ako voz ťahaná dvoma koňmi, rozumom a citom. Poznatky modernej vedy o mozgu tomu neodporujú, iba ho poopravujú. Dlho sa predpokladalo, že konanie človeka určujú abstraktné, racionálne úvahy a emócie tento priebeh len narúšajú. Moderný výskum však ukázal, že to tak nie je. Emócie (rovnako ako napríklad prevládajúce názory na trhu) ovplyvňujú správanie človeka a podľa zrealizovaných výskumov, omnoho viac ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ďalší priestor na skúmanie vyplýva z uvedomenia si, že človek sa inak správa ako jednotlivec a inak ako súčať davu a práve tento myšlienkový postup môže do budúcna (treba si uvedomiť, že behaviorálna ekonómia je tu len niekoľko desaťročí) viesť k vysvetleniu kríz, ktoré sa pravidelne, už niekoľko storočí, opakujú.

Behaviorálny prístup predpokladá, že ľudské správanie motivujú dva základné systémy. Jeden je zameraný na vyhľadávanie odmeny a druhý na odpor voči strate. Systém odmeny tvorí hodnoty, priority a motivuje správanie jednotlivca (sex, jedlo, pôžitky). Vyhýbanie sa riziku má zasa naopak ochrannú funkciu a je zamerané na prežitie organizmu.

Behaviorálna ekonómia sa od mainstreamu odlišuje nielen predpokladmi, ale aj metódami ktoré používa. Vo svojich počiatkoch sa opierala výlučne o experimetny a prieskumy. V súčasnosti sa však využívajú rovnaké dáta ako v iných oblastiach výskumu. To čo odlišuje behaviorálnu ekonómiu z hľadiska nástrojov a metód je predovšetkým využívanie magnetickej rezonancie na zobrazovanie aktivity mozgu.
Vo všeobecnosti sa behaviorálne modely podobajú neoklasickým, ale odlišujú sa tým, že automatický predpoklad o racionalite jednotlivca neobsahujú.

Kritici behaviorálnych prístupov, napr. Eugen Fama, podporujú naopak teóriu dokonalých trhov a predovšetkým matematizujúci prístup k modelom.

V ľudskom myslení jednoducho dochádza ku skratom, ktoré vedú k systematickému porušovaniu základných princípov teórie pravdepodobnosti. To napríklad čiastočne narúša aj predpoklady Markowitzovej teórie.

Odlišnosti racionálnych teórii od behaviorálnej ekonómie
Racionálne teórie: Najdôležitejším ukazovateľom je maximalizácia úžitku v absolútnom vyjadrení, pričom teória maximalizácie úžitku predpokladá, že všetci sú racionálni a vždy budú vychádzať z tejto axiómy. Ľudia sú vo všeobecnosti rizikovo averzní a táto averzia je u každého v rovnakej miere. Ľudia pristupujú k riziku objektívne (pracujú s pojmami ako vyčísliteľné riziko a pravdepodobnosti).

Behaviorálna ekonómia: Človek preferuje výber takej alternatívy, ktorá prináša zmenu bohatstva. Pri výbere alternatív nezohráva najdôležitejšiu úlohu statický stav bohatstva, ale jeho relatívne vyjadrenie a relatívna zmena voči nejakému referenčnému bodu (to, čo si zadefinuje ako benchmark nie je dôležité).
Ľudia sa správajú s väčšou averziou voči riziku v prípadoch, keď zmenu v ich bohatstve vnímajú ako výnos, ale ak považujú túto zmenu za stratu, sú ochotní viac riskovať. Straty vnímajú intenzívnejšie ako výnosy, hoci rovnakej hodnoty.
Z pozorovaní a výsledkov psychológie vyplýva, že mozog inak vníma stratu a inak zisk, hoci v rovnakej nominálnej sume. 1 € vzaté a 1 € vrátené vníma úplne inak (čo možno aplikovať napríklad na teóriu optimálneho zdanenia). Ak ľudia môžu prehrať viac, sú ochotní to riskovať.
Majú úplne inú úžitkovú funkciu (neurčuje ju bohatstvo samotné, ale jeho zmena tým alebo iným smerom je určujúca).

Hlavný objekt skúmania – človek a jeho mozog
Na pochopenie dôvodov, prečo sa ľudia správajú tak ako sa správajú, musíme poznať aj mozog samotný. Jednou s hlavných výčitiek voči behaviorálnej ekonómii ako takej sú práve metódy a nástroje, ktoré na skúmanie používa. Ide o rôzne prístroje, ktoré skôr patria do výbavy psychológov a psychiatrov, ako ekonómov a problém je aj v tom, že sa nemerajú duševné procesy samotné a priamo, ale iba nepriamo. Musíme teda konštatovať, že podstata myslenia je pre nás aj naďalej záhadou.

Vyhýbanie sa strate je ešte mocnejším mechanizmom a prejavuje sa averziu k riziku. Hoci sa môže zdať, že radosť zo zisku trebars 100 € je také isté ako je sklamanie zo straty 100 €, nie je to tak. Ľudský mozog je nadpriemerne citlivý na stratu a menej citlivý na zisk. Výskum, ktorý spravil Kahneman poukázal na to, že strata vo výške 1000 $ vyvolá rovnakú odozvu až v prípade zisku 2000 $.

Psychológia, investovanie a krízy
Pri rozhodovaní vstupuje do mozgu obrovské množstvo informácií, ktoré potom mozog analyzuje. Problém je však ten, že ešte predtým ako sa tam dostanú, sú filtrované a používa zjednodušenia. Mozog sa bráni novému a snaží sa všetko nové napasovať na to staré, už známe.

Ľudia vo všeobecnosti si myslia, že ich rozhodnutia sú lepšie ako v skutočnosti sú. Vyhľadávajú informácie, ktoré im to potvrdzujú a tie ktoré tomu odporujú, majú tendenciou filtrovať. A práve toto vedie k odchýlkam a chybám v rozhodovaní. Najciteľnejšie sa to prejavuje pri investovaní.

Ľudský mozog je postavený na stereotypoch. Investori kupujú akcie, ktoré reprezentujú nimi želané vlastnosti. Za dobré investície považujú tie, kde za posledné obdobie nastal najvyšší rast ich ceny.

Investori uvažujú v trendoch, sledujú priebeh a radi predikujú rovnaký priebeh ako mala akcia v predošlom období. Takíto investori sú prehnane optimistickí pri minulých víťazoch a príliš pesimistickí pri minulých porazených. Ľudia majú sklon ignorovať, odmietať alebo minimalizovať informácie, ktoré sú v konflikte s ich názormi a presvedčením.

Následne dochádza k tomu, že majú tendenciu správať sa stádovito aj pri rozhodovaní. Mozog jednoducho negatívne zážitky potláča a pamätá si väčšinou tie pozitívne. Ľudia chcú veriť, že ich rozhodnutia sú správne.

Medzi ďalšie zlyhávania patria napríklad:
„home bias“ – Investori preferujú akcie domácej krajiny.
„pasca vlastného ega“- Ilúzia kontroly a poznania. Prevládajúca nálada na trhu ovplyvňuje výrazne správanie investorov. A pri nadmernej sebadôvere investori veria, že ich poznanie je lepšie ako u konkurentov.
„Status quo bias“ – Tendencia nerobiť nič v prípade, že investor je konfrontovaný s viacerými možnosťami. Radšej držia súčasné investície, lebo si nie sú ochotní pripustiť, že by spravili zlé rozhodnutie.

Emócie sa na trhu objavujú v mnohých podobách: strach, zdesenie, obavy, panika, nenávisť, hnev, pomsta. Akonáhle nastane strach, jednotlivec koná neracionálne, pričom často ho dokáže úplne paralyzovať. Investor zabúda na plány a koná spontánne, intuitívne, teda podlieha psychologickým odchýlkam a vystavuje sa tým riziku neúspechu, ktorý má na neho spravidla negatívny dopad.

Opakom strachu je túžba, chamtivosť, nadmerná sebadôvera, túžba po zisku. Problém nie je vytvoriť návod ako na úspešné obchodovanie. Problém je presvedčiť ľudí, aby v prípade kritickej situácie postupovali podľa nich. Úspešní na trhu sú samotári, tí, ktorí sa stránia informácii, ktoré ovplyvňujú trh a skôr vyhľadávajú informácie, ktoré správanie trhu formujú. Je potrebné takpovediac vystúpiť z davu.

Emočné odchýlky od racionality
Disposition effect – Hrdosť a ľútosť sú dominantné faktory ktoré formujú rozhodovanie (napr. investori predávajú akcie víťazov príliš skoro a ponechávajú si akcie porazených pridlho, čo vyústi do iracionálneho správania na trhu).

Citová naviazanosť – Negatívne stránky sú ignorované, investori sa zameriavajú predovšetkým na pozitívne vlastnosti a vo svojom portfóliu držia akciu, ktorej vlastnenie nikdy kriticky neskúmali.

Zmena rizikovej preferencie – Ak investor zaznamená niekoľko výhier po sebe, túžba po ďalšej ovplyvňuje jeho rozhodovanie. K tomu, čo takto rýchlo investori nadobudnú majú tendenciu nesprávať sa ako k novonadobudnutému vlastníctvu, ale ako k ďalším dodatočným zdrojom, resp. príležitosti staviť si. Stávajú sa z nich hazardéri, naviac stávkovať za peniaze iných vytvára lákadlo k tomu, využiť príležitosť a podstúpiť riziko.

Sociálne vplyvy - Ľudia sa učia vo vzájomnej interakcii, sledujú ostatných a ich správanie a potom si ho rôzne interpretujú. Správajú sa často ako dav a sú manipulovateľní. Vzájomná komunikácia výrazne čím väčšia prepojenosť a rýchlosť, tým rýchlejšie sa šíria rôzne poplašné správy.

Teória je jedna vec, ale ak v praxi príde do kontaktu s peniazmi, prevládnu emócie. V prvom rade však treba pochopiť a vyhnúť sa psychologickým odchýlkam, identifikovať investičné ciele a prekážky, stanoviť si merateľné kritériá a tie nemeniť, diverzifikovať prehodnocovať a prerozdeľovať aktíva. No a v neposlednom rade, vedieť si priznať porážku je nesmierne dôležité.

Cieľom behaviorálnej ekonómie nie je dokazovať, že ľudia sú blázni, ktorí robia zmätené rozhodnutia na nevypočítateľnom trhu, ktorý tým že sa často správajú neracionálne, formujú do jeho pozorovateľnej podoby. Behaviorálna ekonómia, naopak, dáva konštruktívne pripomienky k dlho zaužívaným predstavám všezahŕňajúcej racionality, umožňuje jednotlivcom spoznať vlastné limity a minimalizovať dôsledky zlých rozhodnutí, ktoré vyplývajú zo systematických odchýlok od racionality.

Tí z vás, ktorí sa dostali až sem asi stále čakajú, že príde odpoveď na tie otázky položené v nadpise, všakže? Takže prvá: Tu si musíme odpovedať najprv na jednu zo základných otázok vôbec a to je tá, čo vlastne trh je. No čo iné ako vždy nejaká skupina jednotlivcov? Trhy zlyhávajú preto, lebo zlyhávajú jednotlivci a behaviorálna ekonómia popisuje kedy, za akých okolností a prečo. Plusové bodíky pre ňu. Druhá: Áno môže, čím viac sa, aj vďaka nej, dozvieme o našom správaní v procese ekonomického rozhodovania, tým lepšie budeme vedieť porozumieť tomu prečo sa veci majú tak ako sa majú a prečo opakujeme rovnaké chyby znova a znova.

Použitá a ďalšia odporúčaná literatúra:
[1] Ackermann, J.: The subprime crisis and its consequences. Frankfurt: Deutsche Bank, 2008
[2] Arrow, K. J.: Rationality of self and others in an economic system. In: Rational choice: The contrast between economics and psychology. Chicago: University of Chicago Press. 1986, 201-215
[3] Baker, H. K. – Nofsinger, J. R.: Psychological Biases on Investors. Financial Services Review, 2002
[4] Barberis, N. - Thaler, R.: A survey of behavioral finance. In: Handbook of the Economics of Finance. Chicago: GSB. 2002
http://gsbwww.uchicago.edu/fac/nicholas.barberis/research/
[5] Camerer, C. F.: Behavioral game theory: Experiments on strategic interaction.
Princeton: Princeton University Press. 2002
[6] Camerer, C. - Loewenstein, G. - Prelec, D.: Gray matters: How neuroscience can
inform economics. Journal of Economic Perspectives. 2003
[7] Camerer, C. F.: Behavioral Economics: Past, Present, Future. Pasadena. 2002
[8] Camerer, C. F. – Thaler, R. H.: Anomalies: Ultimatums, Dictators and Manners. The Journal of Economic Perspectives, Volume 9, Issue 2, Spring 1995, 209-219
[9] Carter, J. R. – Irons, M. D.: Are Economists Different, and If So, Why? The Journal of Economic Perspectives, Volume 5, Issue 2, Spring 1991, 171-177
[10] Fama, E. F.: Efficient capital markets: II. Journal of Finance, 1991, No. 46(5), 1575-1617
[11] Fama, E. F.: Market efficiency, long-term returns and behavioral finance. Chicago: GSB. 1997
[12] Healy, P. M. – Palepu, K. G.: Information asymmetry, corporate disclosure and the capital markets: A review of the empirical disclosure literature. Chicago: GSB. 2000
[13] Kahneman, D. - Tversky, A.: Prospect theory: An analysis of Decission under Risk. Econometrica, Vol. 47, 1979, No. 2
[14] Kahneman, D. – Knetsch, J. L. – Thaler, R. H.: Anomalies: The Endowment Effect, Loss Aversion, and Status Quo Bias. The Journal od Economic Perspectives, Volume 5, Issue 1, Winter 1991, 193-206
[15] Loewenstein, G. - O'Donoghue, T. - Rabin, M.: Projection bias in the prediction of future utility. 1999
[16] Loewenstein, G. – Thaler, R. H.: Anomalies: Intertemporal Choice. The Journal of Economic Perspectives, Volume 3, Issue 4, Autumn, 1989, 181-193
[17] Machina, M. J.: Choice Under Uncertainty: Problems Solved and Unsolved. The Journal of Economic Perspectives, Volume 1, Issue 1, Summer, 1987, 121-157
[18] Markowitz, H.: The utility of wealth. Journal of Political Economy, 1952, No. 60, 151-158
[19] Mian, A. R. – Sufi, A.: The Consequences of Mortgage Credit Expansion: Evidence from the U. S. Mortgage Default Crisis. Chicago: GSB. 2008
[20] Pezzuto, I.: Miraculous Financial Engineering or Toxic Finance? The Genesis of the U. S. Subprime Mortgage Loans Crisis and its Consequences on the Global Financial Markets and Real Economy. Swiss Management Center. 2008
[21] Shefrin, H. – Statman, M: The disposition to sell winners too early and ride losers too long: Theory and evidence. Journal of Finance, 1985, No. 40
[22] Sopher, B. – Strand, P. – Chaudhuri, A.: Homo Economicus or Homo Liberalis: Ortogenetic Experience, Contingency Detection and Altruism. Washington: WSU. 2001
[23] S oros, G.: The New Paradigm for Financial Markets (The Credit Crisis of 2008 and What It Means). Ontario: Public Affairs Books. 2009
[24] Smith, V. L.: Theory, Experiment and Economics. The Journal of Economic Perspectives, Volume 3 Issue 1, Winter 1989, 151-169
[25] Stiglitz, J. E.: Capital Market Liberalization, Economic Growth and Instability. Washington: The World Bank. 2000
[26] Thaler, R.: Anomalies: Cooperation. The Journal of Economic Perspectives, Volume 2, Issue 3, Summer 1988, 187-197
[27] Thaler, R.: Anomalies: The Ultimatum Game. Journal of Economic Perspectives, Volume 2, Issue 4, Autumn 1988, 195-206
[28] Thaler, R.: Anomalies: The Winner’s Curse. Journal of Economic Perspectives, Volume 2, Issue 1, Winter 1988, 191-202
[29] Thaler, R.: Mental accounting matters. Journal of Behavioral Decision Making. 1999, No. 12, 183-206
[30] Tversky, A. - Kahneman, D.: Advances in prospect theory: Cumulative representation of uncertainty. Journal of Risk and Uncertainty, 1992, No. 5, 297-323
[31] Tversky, A. - Kahneman, D.: Extensional vs. intuitive reasoning: The conjunction
fallacy in probability judgment. Psychological Review, 1983, No. 90, 293-315
[32] Tversky, A. - Kahneman, D.: Judgment under uncertainty: Heuristics and biases.
Science, 1974, No. 185(4157), 1124-1131
[33] Tversky, A. - Kahneman, D.: Loss aversion in riskless choice: A reference-dependent model. Quarterly Journal of Economics, 1991, No. 106, 1039-1061
[34] Tversky, A. - Kahneman, D.: The framing of decisions and the psychology of choice.
Science, 1981, No. 211, 453-458
[35] Tversky, A. - Thaler, R. H.: Anomalies: Preferece Reversals. The Journal of Economic Perspectives, Volume 4, Issue 2, Spring 1990, 201-211
[36] Wu, J. Y.: A General Behavior Model and Definitions of Organizational Cultures. Shanghai: SUFE. 2007
[37] Yezer, A. M. – Goldfarb, R. S. – Poppen, P. J.: Does Studying Economics Discourage Cooperation? Watch what we do, not what we say or how we play. The Journal of Economic Perspectives, Volume 10, Issue 1, Winter 1996, 177-186

Jeden z mojich najobľúbenejších albumov [Andrej Šeban - Bezvetrie (2006)]

2009-04-11T19:15:00.011+02:00

Texty napríklad tu.

Myspace, Last.fm a najbližší koncert.

Baby Cakes rulezzzz!

2009-04-07T18:30:00.001+02:00

A tu je celý channel aj s playlistami:

Sklamanie...

2009-04-05T15:16:00.003+02:00

"Slovaks looked in the mirror and decided that yes a feeble-minded vapid decrepit cretin should represent them. So no surprises there then."

via lemuel