1. Internet do TV. Televízne prijímače a prídavné boxy začínajú obsahovať viac možností, ako konzumovať obsah, ktorý je unikátny na internete, priamo v televízore. Nie je to žiadna novinka, na spočítanie existujúcich technických riešení by mi nestačili ani prsty dvoch rúk. Žiadna platforma zatiaľ nevyhrala, aj napriek záujmu veľkých hráčov-Windows Media Center, GoogleTV, AppleTV. (Osobne sem-tam používam na PC softvér Boxee.tv s peknými socializačnými funkciami, ale o tom snáď niekedy inokedy).

Nevyhnutnou podmienkou pre všetky takéto riešenia je snaha o jednoduché ovládanie (aby to zvládal aj diaľkový ovládač) a skôr dôraz na video obsah ako text.

2. Druhým trendom je duálne používanie, TV/video obsah v pozadí a webové (primárne textové) služby ako facebook a twiter na zariadení v rukách (telefón, iPad, netbook). Televízia ostáva dôležitá asi na úrovni, ako je aj teraz dôležité rádio pri šoférovaní.

Počas nedávneho futbalového zápasu pribudlo k článku na sme.sk viac ako 300 komentárov o danom zápase, všetko ľudia, ktorí pozerali a pritom prispievali do komentárov. Komentáre na facebook stránkach k programom ako Talentmánia a Česko-Slovensko má talent som počas ich konania ani nepočítal.

Na záver otázka. Máte pocit, že sa naše televízie snažia zachytiť niektorý z týchto trendov? Ako?

Sme.sk oznámilo kúpu (resp. vytvorenie spoločného podniku) s portálom restauracie.sk. Zaujímavé je, že dohoda zrejme existovala ešte pred spustením. Jeden z mnohých reštauračných webov bude riešiť obchodnú stránku, návštevnosť dodá Sme. Ak by sme boli v hardvérovom svete, volali by sme to ODM model.

Prekvapivo, aj finančne podvyživená  STV sa nadýchla k redizajnu svojho webu. Najväčšou zmenou je kompletný presun videoarchívu a streamu z windows media technológie na flash.

No a nezaháľali ani ostatní, webnoviny.sk pospúštali pár projektov, spomedzi ktorých je pre mňa nazvláštnejšia utajená integrácia/kúpa blogu resp. internetového one-man magazínu kusi.sk. Uvidíme, čo s tým chcú robiť ďalej.

A to sa ešte jeseň ani poriadne nezačala. Ohlásené je spustenie nového internetového magazínu zajtra.sk a špekuluje sa o pár ďalších. Čaká nás horúca jeseň?

Stovky kníh  rozmiestnili “po verejných priestranstvách a v dostupných budovách, aby ich mohli čitatelia nájsť, prečítať, doplniť ich príbeh na ich webe a poslať ďalej.”

Nápad to samozrejme nie je úplne nový. Podobné “siete putujúcich kníh” sa vytvárali ešte v predinternetových časoch (napr. v londýnskom metre, ak si dobre spomínam). Neskôr sa samozrejme presunuli aj na internet. Ja používam napríklad bookcrossing.com, ktorý má pár kníh aj na Slovensku.

V tomto prípade ale má zmysel realizovať lokálny klon, takže Martinus treba pochváliť za to, ako sa pustil do tejto  aktivity. Samozrejmosťou je aj aktívna facebook stránka a @knihobeznik twitter konto.

No a aby som len nechválil, čakal by som, že Knihobežník bude vedieť aj posielať status updaty na facebook/twitter, možno by sa dali využiť aj lokačné hry (Foursquare/Gowalla). Ale zásadný problém to nie je, veď tu aj tak budú o chvíľu Places :-)

Až nedávno som pochopil, že nejde ani tak o podvod a že Kocúr v čižmách bol vlastne geniálny marketér. Tu sú tri marketingové taktiky, ktoré úspešne použil.

Najprv náčrt situácie, celý príbeh nájdete inde.
Tomášovi sa z dedičstva veľa neušlo. Fungujúci, aj keď nerastúci cash cow biznis- mlyn a oslíka- dostali starší bratia. Tomáš sa musel pustiť do nového podnikania. Na rozdiel od svojich bratov si dal poradiť od svojho marketingového riaditeľa- kocúra. Podobne ako Henry Ford sa rozhodol investovať svoje posledné peniaze do marketingu.

1) Branding

Začali s budovaním značky. Hovoriaci kocúr je už sám o sebe dosť špecifický, ale kocúr sa rozhodol ešte vizuálne podporiť tento imidž a nechal si ušiť červené čižmy a plášť. Oplatilo sa, len vďaka svojmu excentrickému imidžu sa dostal cez stráže až ku kráľovi.

2) Seeding

Kocúr začal nosiť ulovené prepelice kráľovi. Poskytol ich zdarma. Vedel, že to je hlavne investícia do budúcnosti. Taktika sa volá Seeding. Keď chcete rozbehnúť systém, dajte budúcim zákazníkom na vyskúšanie niečo málo zdarma. Facebook poskytuje niekoľko kreditov zdarma, aby rozbehol svoj platobný systém, v časopise nájdete pribalené vzorky krémov a parfémov, a pod.

3)Focus on your niche

Stretnutie so zlým čarodejníkom je príkladom marketingových stratégie. Čarodejník najprv skúsi využiť svoju dominantnú pozíciu na trhu (zmení sa na leva). Keď to nepomohlo, snaží sa prispôsobiť a zopakovať metódy konkurencie. Ale je priveľký a málo flexibilný, nepodarí sa mu to. Keď sa premení na myš, kocúr ho zhltne a získa celý trh pre seba.

Poučenie- Nevadí, že ste malí. Sústreďte sa na svoj core biznis, kde máte konkurenčnú výhodu a máte šancu obstáť aj pri silnejšom a väčšom konkurentovi.

Nájdete v tejto prípadovej štúdii aj ďalšie marketingové taktiky?

Zdroj obrázku: http://puss-in-boots-trailer.blogspot.com/

U nás je Foursquare ešte v plienkach, v Čechách je aktuálne podlľa Elišky Hutníkovej (@eliskah) okolo 1500 užívateľov, slovenských teda možno do 400.

Je to však rastúca služba a o rok to už možno bude zaujímavé (a možno nie a ostane to ako hračka pre hŕstku geekov).

Vyskúšal som marketing na foursquare v praxi.

Ak je to pre vás nová téma, na poslednom Barcampe v Brne venoval Martin Hassman (@hassmanm) možnostiam marketingu na Foursquare celú prezentáciu (slajdy, video). Odporúčam si pozrieť.

Rozhodol som sa, že niekoľko marketingových postupov na foursquare využijem aj ja. Testovacím balónikom bola po augmented reality opäť Bratislava-AudioTour.com.

1. Tipy a tagy- najjednoduchším spôsobom je pridanie tipu do už existujúcej populárnej lokality (venue),  alebo otagovať vlastnou značkou, napríklad ako tu (trvalo pár dní, kým sa tagy objavili v ich vyhľadávaní)

2. Add venue- Vytvorte si svoju vlastné miesto (napr. sídlo vašej firmy). Aj názov môže byť reklamný nosič. Pridávať venues môžu všetci registrovaní užívatelia. Pre moje účely je škoda, že nejde pridávať celé výlety (trips), prepájať sa dajú jedine tagmi alebo názvami. Gowalla tours umožňuje, ale sú viditeľné len pre priateľov v sieti, čiže nepoužiteľné na marketing.

3. Claim ownership- keď vytvoríte svoje venue, je dobré sa aj stať jeho vlastníkom, aby ste mali prístup k štatistikám a mohli vyhlasovať promo akcie. Foursquare vlastníctvo overuje na základe Google registra, ale tam by ste sa mali pridať tak či tak. Overenie trvá rádovo v týždňoch (ja som zatiaľ ani po 3 týždňoch nedostal odpoveď ).

4. Promo akcie- aj keď nie ste oficiálnym vlastníkom lokality, môžete vymyslieť, ako odmeniť návšteníkov alebo starostov tohto miesta. Ja som napríklad vyhlásil súťaž, kde prvý starosta určenej lokality (Primaciálny palác v Bratislave) získa download zdarma dvoch súvisiacich trackov Bratislava Audio Tour . Paradoxne, je to zrejme vôbec prvá foursquare výherná promo akcia na Slovensku.

Po čase sa skúsim vrátiť k výsledkom, ale nič veľké asi zatiaľ očakávať netreba. Medzitým môžete komentovať nápad a exekúciu. Majú takéto akcie zmysel? Budúcnosť?

Projekt Vidimbyty.sk pustil rozšírenú realitu do realít. Technické riešenie je podobné, ako som odporúčal aj ja vo svojom článku ako najschodnejšiu cestu- pridanie realitnej vrstvy do aplikácie Layar. Pred tvorcami však stojí niekoľko výziev, ktoré sa pre mňa zdajú byť neprekonateľné.

1. Rozšírenie telefónov podporujúcich Layar a užívateľské rozhranie

   Toto je všeobecná výhrada, ktorá platí pre všetky AR aplikácie. Telefónov s GPS nie je veľa. Ohľadom UI, chodiť s telefónom pred očami, sledovať paralelne obrazovku a okolie a nevyzerať pritom ako blázon je vcelku výzva. Verte mi, skúsil som.
   Našťastie, tým že Augmented reality je v podstate iba vcelku efektná nadstavba nad Google mapami, projekt sa nemusí spoliehať iba na Layaristov s telefónom, ale môžu tie isté zápisy s detailami zobrazovať aj oldskúl spôsobom na webe. Prekvapivo, vidimbyty.sk to zatiaľ nerobí.

2. Stav realitného trhu u nás

   Aby ste mohli zobrazovať inzerát v Layar, potrebujete presnú adresu. Realitky sa však uverejňovaniu presnej adresy vyhýbajú, zrejme aby ich záujemca neobišiel a nekontaktoval predávajúceho priamo. Preto sa zatiaľ u nás výrazne nepresadili ani realitné servere s google maps mash-ups (ako napr. bezrealitky.cz).

Ako ďalej?

Myslím si, že klasický katalóg realít s AR nemá veľa šancí sa presadiť do mainstreamu. Viem si predstaviť použitie augmented reality pri plánovaných novostavbách a pre developerov. Layar vie zobrazovať aj objekty. Také namierenie kamery na pole, s tým, že sa na obrazovke zobrazí aj budúci dom alebo parcela by nemusela byť zlá možnosť.

Obrázok z vidimbyty.sk

Aby sme teda mali informáciu úplnejšiu, napokon sa objavilo aj originálne a konečne vydarené virálne video pod názvom NEVY*EBTE SA NA TO!!!. Za niekoľko prvých dní si ho pozrelo 250 tisíc ľudí (pre porovnanie, české Premluvte bábu malo po mesiaci okolo 400 tisíc videní).

Jednoduché flešové hry je možné nájsť napríklad na  stránke re-start.sk, ku ktorej sa oficiálne nepriznáva žiadna politická strana. (Ja tipujem Most-HID). Na stránke sa snažia aj o guerilla marketing cez prelepovanie zanedbaných a špinavých plôch. Obe aktivity nie veľmi úspešne.  Na facebooku majú okolo 1500 fanúšikov.

Tu je pár príkladov.

1. “Internetová strana” SaS- Kým doteraz závisel úspech strán nových tvárí od podpory tradičných médií- napr. televízia Markíza pri SOP a ANO- po prvý raz tu máme stranu s reálnou šancou na parlament, ktorá vznikla z podhubia internetu. Aj vďaka tomu má voči ostatným stranám na internete výrazný náskok. Veď ktorá iná strana má v štruktúre organizácie funkcie ako bloger alebo webaktivista.
   
2. Shootyho billboard- Obama vyzbieral podstatnú časť financií na kampaň cez mikroplatby drobných prispevateľov. Karikaturista Shooty prišiel s výzvou na zbierku na objednávku niekoľkých billboardov, kde by zverejnil svoju karikatúru. Za prvých 24 hodín vyzbieral 15 tisíc EUR a ešte zďaleka to nie je konečný stav. Väčšina platieb je okolo 10 EUR.
3. SMER cez etarget- V prezidentských voľbách skúšala PPC reklamu celkom vydarene kandidátka Martináková. V tejto kampani je najviditeľnejší SMER. PPC by mali podľa mňa skúšať hlavne menej známe strany, ktoré nemajú toľko príležitostí na prezentáciu v mainstreamových médiách. Preto sa v prípade SMERu  prezentujú hlavne menej známi kandidáti.
   
4. Sociálne siete- Facebook, Twitter, Youtube- na FB a dokonca aj na twitteri sa začali aktivizovať kontá politikov. Pre detaily pozrite napríklad tento seriál na Spravodaji. Chybou je, že začínajú neskoro (s výnimkou SaS), vybudovať komunitu za dva mesiace je vcelku výzva. Uvidíme aj, čo bude s kontami po voľbách- zabudne sa na ne ako na predvolebné sľuby alebo ich budú politici používať ďalej? Ak ste s niektorým prepojení, skúste sa ich na to ešte teraz opýtať. ;-)
   Typický príklad na neskorý nástup je “Univerzita” Ivana Mikloša, čo je podľa mňa výborný nápad na podchytenie aktivistov, ak by začal rok pred voľbami.
   Na Youtube je zasa najaktívnejší SMER pod názvom SMER TV s nie veľmi presvedčivými výsledkami.

   A čo AZET?
   Obamov zámer v kampani bolo byť všade (Obama Anywhere). Aj preto je zaujímavé, že u nás nevidím príliš veľa aktivít smerom na komunitné služby Azetu.

Čo sa neuskutočnilo (zatiaľ):

• Virálne video- žiadna Obama Girl sa zatiaľ nekoná. Zatiaľ sme ostali len pri doslovných kópiách zahraničných nápadov (Nechoď voliť), čo vo výsledku vyznieva trochu trápne. Aj preto má k pokusu najbližšie Rytmusova paródia Keď si štastný, ale tá má iné, komerčné ciele (sponzor T-mobile).

• Mobilný marketing,SMS kampaň- zatiaľ ticho, ale nevylučujem, že k tomu ešte môže prísť. Adresné to ale asi nebude, nikto zatiaľ nezbiera telefónne čísla svojich priaznivcov. Update: SaS zbiera , vďaka @Midra_Holding za upozornenie.

• Nepostrehol som zatiaľ žiadnu virálnu flashovú hru, či už na facebooku alebo internete. Výnimkou je len kvíz na stránke M.Beblavého
• Verejne deklarovať svoju podporu určitej politickej strane je možné len v rámci diskusií na sme.sk. Čo takto umožniť doplniť svoj avatar či ikonku v sociálnych sieťach, ako sme videli napríklad pri podpore protivládnych demonštrácií v Iráne.

• Offline kampane, hlavne billboardy, sú predovšetkým o tvárach, a nie o odkaze. Vyčnieva tu len billboard SNS s nepracujúcim Slovákom, ktorému sa nad očakávanie podarilo splniť svoj zámer, osobitne v cieľovke, na ktorú sa SNS zameriava.

P.S. Po napísaní vyšiel aj článok s podobnou témou na sme.sk, zameraný špeciálne na Facebook.Kurzívou sú doplnené neskoršie doplnenia článku.

Priznám sa, že mi appizácia webu trochu začína vadiť, predovšetkým pri obsahových weboch. Trend vyjadrený Apple reklamou There is an app for that /Aj na to je aplikácia preferuje veľké alebo často používané weby. Skutočne ale nevidím dôvod, prečo by som si mal plochu môjho telefónu zapratávať 30-40 ikonkami aplikácií webových stránok, ktoré v priemere navštívim za týždeň, kým predtým mi na to stačil prehliadač so záložkami resp. čítačka RSS.

Čím jednoduchšie je vytvoriť vlastnú aplikáciu (s nástrojmi ako napríklad AppMark to dokáže prakticky každý), tým menej sa pýtame, či to má zmysel. Noviny New York Times, filmová databáza imdb.com a iní majú napríklad svoju aplikáciu pre iphone, ale už nie webstránku optimalizovanú pre prehliadanie v mobile. Vo veľkých mediách asi prevláda pocit, že s vlastnou aplikáciou sa budú vedieť jednoduchšie prepnúť k platenému obsahu.

Takže výzva na záver – pracujte na weboch pre mobily, je to budúcnosť. Ak konečne urobíte mobilný web, potom môžete rozmýšľať o vychytávkach ako sú aplikácie pre iphone-blackberry-android-windowsphone-čokoľvekiné.

(osobitne platí pre našich mobilných operátorov)

Ako hovorí Apple, na všetko je aplikácia:

Update 24/5: Deň po publikovaní článku začala Google I/O konferencia, kde Google zverejnil update svojho Androidu. Zásadnou zmenou je pridanie funkcií do internetového prehliadača Androidu, takže pre veľa prípadov nebude nutné používať natívne aplikácie (cca okolo 20.min.) Tuším by som mal menej používať Google Docs :-)

Hodil som tabuľkové dáta do grafu, nech je “teória” prezentabilná aj pospolitému ľudu a manažmentu. :-)

Podľa trendlajny by napríklad mohlo 300 followerov na twitteri  zodpovedať približne 5000 páčičom/likerom na facebooku stránke, 500 twitteristov voči 10.000 facebookistom, atď.

Účelom tohto porovnanie by nemali byť preteky, kto nazbiera viac ľudí. Na oboch sieťach sa rôznymi paralegálnymi prostriedkami dá nazbierať množstvo nasledovníkov, ktorých pridaná hodnota je minimálna. Skôr môže pomôcť k internej analýze, na ktorej sieti má firemná komunikácia pri organickom raste väčšie rezervy.